S blogovaním som začal kedysi dávnejšie skôr náhodou, keď som sa doťahoval s prokuratúrou ohľadne prípadu, kedy som bol okradnutý a chcel som, aby ľudia vedeli o tom, ako sa k tomu prokuratúra postavila. V blogovaní som našiel celkom dobrý nástroj na zdieľanie mojich myšlienok a názorov a blog.sme.sk mi vôbec v ničom neprekážal. Naopak, množstvo užívateľov, relatívne prívetivé prostredie na spracovanie blogov... Časom som začal písať článkov viac, predovšetkým kritiku krokov našich vlád, ich postojov, názory na EÚ atd. Vzhľadom na karmu, ktorú som na stránkach blog.sme.sk mal, niečo okolo 20,52 si dovolím povedať, že som bol celkom úspešným bloggerom. Až do chvíle, kedy som si dovolil kritizovať výročnú správu Amnesty International na Slovensku. A potom sa začali diať veci...
Tento môj článok, ktorý poukazoval na zaujaté popisovanie skutočností v oblasti spolunažívania Rómov, neprispôsobivých a bielych, bol po tom, ako sa dostal medzi top články blogu na sme.sk, označený administrátormi blogu ako súkromný. Takéto označenie znamená, že sa nikto na blog.sme.sk nedozvie, že som takýto článok napísal, pokiaľ sa k nemu priamo nedostane, pretože súkromné blogy sa na titulke neobjavujú. Ako dôvod daného kroku mi bolo napísané, že som používal "generalizované tvrdenia o Rómoch". Napísal som teda ďalší blog o tom, ako je verejne prípustné generalizovane hodnotiť bielu majoritu ako neprístupnú, rasistickú a tú, ktorá sama svojím jednaním spôsobuje problém pri integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti, ale už nie je dovolené uverejňovať podobné vyjadrenia v opačnom garde. Tento môj blog bol následne administrátormi tiež označený ako súkromný...
Môj prvý, vyššiespomenutý článok, videlo k dnešnému dňu cez 26000 ľudí a 8000 ho na facebooku označilo, že sa im páči. Zároveň rozvíril hladinu emócií a začali mi chodiť rôzne správy a emaily. Väčšina podporných, niektoré osočujúce, že som rasista. Niektoré však boli aj s odkazom na dokumenty ohľadne tejto tématiky a zvlášť jeden ma veľmi zaujal, tak som po inšpirácii ním napísal ďalší blog s názvom "Toaleta u neprispôsobivých ako latka úspechu rómskej reformy", kde objektívne hodnotím vyjadrenia Petra Polláka a pozastavujem sa opäť nad niektorými vecami z daného dokumentu. Bez štipky rasizmu a snažil som sa objektívne. Blog zostal verejný, ale sledovanosť stúpala extrémne pomalým tempom. Nerozumel som tomu, pretože som za sebou už niekoľko blogov mal a v čase, kedy mal článok cca 60 čítaní, by mal normálne už minimálne 500. Pozrel som sa na titulku blogu, či tam je vidieť, ale nikde som ho nemohol nájsť. Skrslo vo mne podozrenie, že sme.sk určitým sposobom článok proste definovalo ako nežiadúci a zamedzilo jeho zobrazeniu na titulke blogu. Vtedy som ani len netušil, ako blízko pravde som bol...
Môj ďalší blog sa zaoberal kritikou Róberta Fica a jeho plánov na obmedzenie infozákona. Zverejnil som blog a situácia sa opakovala. Sledovanosť naskakovala slimačím tempom. Pozrel som titulku a môj článok opäť nikde. Toto už nebolo v poriadku, tak som napísal do redakcie, prečo sa môj článok nezobrazuje na titulke blog.sme.sk. Odpoveď ma prekvapila. Môj článok sa na titulke zobrazuje, ale musím si nastaviť na lište zobrazovanie všetkých článkov, nie len "Výber SME". Zostal som zaskočený. Nastavenie, o ktorom som dovtedy ani len nechyroval, tam skutočne bolo. Prepol som na všetky články a bol tam aj môj blog. Ale vtedy mi to docvaklo. "Výber SME" totiž nie je o extra dobrých článkoch. Je to výber redakčne prijateľných článkov. A presne tak, ako som ani ja netušil, že existuje nejaké nastavenie "Výber SME", presne tak to netuší ani drvivá väčšina čitateľov tohoto blogu a naivne sa domnievajú, že keď si otvoria stránku blog.sme.sk, uvidia zoznam všetkých blogov v časovom poradí, ako boli napísané. Veru neuvidia... Uvidia len tie, ktoré chce SME, aby čitateľ videl. Preto tá slabá sledovanosť. Holt, dostal som sa do nemilosti... V podstate toto správanie už zaváňa cenzúrou, ale SME by sa mohlo ohradiť, že o cenzúru nejde, len to má čitateľ v nastaveniach zle nastavené. To je pravda. Hodnota takéhoto ospravedlnenia je však porovnateľná s nebankovkou, ktorá práve konfiškuje dôchodcivi dom s tvrdením, že veď zmluvu ale sám podpísal, takže je všetko v poriadku. To by ale nebolo všetko...
Myslel som si, že keď už nebudem na titulke, tak sa aspoň niektoré články, ktoré oslovia a budú mať dostatočne vysokú karmu, dostanú do top blogov posledných siedmych dní a aspoň takto sa všetkým zviditeľnia. To som sa ale kruto mýlil. Môj blog o Ficovi, ako sa chystá obmedzit infozákon, má aktuálne karmu niečo cez 33 a to by ho radilo zhruba na druhú alebo tretiu pozíciu v top zozname. Na moje veľké prekvapenie však nebolo po článku v zozname ani stopy. Opäť som napísal do SME, prečo sa môj článok v danej časti neobjavil. A odpoveď už asi tušíte... Áno. V tejto rubrike sa zobrazujú LEN články z "Výberu SME". Takže nie top články za posledných sedem dní, ktoré boli na blog.sme.sk publikované, ale top články za posledných sedem dní podľa SME! A toto bola posledná kvapka. Administrátorom som napísal, nech tam teda napíšu "Top podľa SME", lebo inak klamú.
Takže toto je demokracia v podaní SME. Svoj názor povedať môžeš, ale do mikrofónu len ten, kto bude hlásať to, čo chceme my. Bože, ako sprosto naivný som bol! Ale nevadí... Každý robí chyby. Poučil som sa. Na blogovanie som si našiel iný priestor a môj pohľad na svet je opäť o niečo reálnejší.
P.S. Viem, že som mal pár skalných čitateľov, takže priatelia, ak budete mať stále chuť čítať moje názory a postrehy, tu je to miesto, kam ich budem publikovať. Ďakujem všetkým zá čítanie.
Môj prvý, vyššiespomenutý článok, videlo k dnešnému dňu cez 26000 ľudí a 8000 ho na facebooku označilo, že sa im páči. Zároveň rozvíril hladinu emócií a začali mi chodiť rôzne správy a emaily. Väčšina podporných, niektoré osočujúce, že som rasista. Niektoré však boli aj s odkazom na dokumenty ohľadne tejto tématiky a zvlášť jeden ma veľmi zaujal, tak som po inšpirácii ním napísal ďalší blog s názvom "Toaleta u neprispôsobivých ako latka úspechu rómskej reformy", kde objektívne hodnotím vyjadrenia Petra Polláka a pozastavujem sa opäť nad niektorými vecami z daného dokumentu. Bez štipky rasizmu a snažil som sa objektívne. Blog zostal verejný, ale sledovanosť stúpala extrémne pomalým tempom. Nerozumel som tomu, pretože som za sebou už niekoľko blogov mal a v čase, kedy mal článok cca 60 čítaní, by mal normálne už minimálne 500. Pozrel som sa na titulku blogu, či tam je vidieť, ale nikde som ho nemohol nájsť. Skrslo vo mne podozrenie, že sme.sk určitým sposobom článok proste definovalo ako nežiadúci a zamedzilo jeho zobrazeniu na titulke blogu. Vtedy som ani len netušil, ako blízko pravde som bol...
Môj ďalší blog sa zaoberal kritikou Róberta Fica a jeho plánov na obmedzenie infozákona. Zverejnil som blog a situácia sa opakovala. Sledovanosť naskakovala slimačím tempom. Pozrel som titulku a môj článok opäť nikde. Toto už nebolo v poriadku, tak som napísal do redakcie, prečo sa môj článok nezobrazuje na titulke blog.sme.sk. Odpoveď ma prekvapila. Môj článok sa na titulke zobrazuje, ale musím si nastaviť na lište zobrazovanie všetkých článkov, nie len "Výber SME". Zostal som zaskočený. Nastavenie, o ktorom som dovtedy ani len nechyroval, tam skutočne bolo. Prepol som na všetky články a bol tam aj môj blog. Ale vtedy mi to docvaklo. "Výber SME" totiž nie je o extra dobrých článkoch. Je to výber redakčne prijateľných článkov. A presne tak, ako som ani ja netušil, že existuje nejaké nastavenie "Výber SME", presne tak to netuší ani drvivá väčšina čitateľov tohoto blogu a naivne sa domnievajú, že keď si otvoria stránku blog.sme.sk, uvidia zoznam všetkých blogov v časovom poradí, ako boli napísané. Veru neuvidia... Uvidia len tie, ktoré chce SME, aby čitateľ videl. Preto tá slabá sledovanosť. Holt, dostal som sa do nemilosti... V podstate toto správanie už zaváňa cenzúrou, ale SME by sa mohlo ohradiť, že o cenzúru nejde, len to má čitateľ v nastaveniach zle nastavené. To je pravda. Hodnota takéhoto ospravedlnenia je však porovnateľná s nebankovkou, ktorá práve konfiškuje dôchodcivi dom s tvrdením, že veď zmluvu ale sám podpísal, takže je všetko v poriadku. To by ale nebolo všetko...
Myslel som si, že keď už nebudem na titulke, tak sa aspoň niektoré články, ktoré oslovia a budú mať dostatočne vysokú karmu, dostanú do top blogov posledných siedmych dní a aspoň takto sa všetkým zviditeľnia. To som sa ale kruto mýlil. Môj blog o Ficovi, ako sa chystá obmedzit infozákon, má aktuálne karmu niečo cez 33 a to by ho radilo zhruba na druhú alebo tretiu pozíciu v top zozname. Na moje veľké prekvapenie však nebolo po článku v zozname ani stopy. Opäť som napísal do SME, prečo sa môj článok v danej časti neobjavil. A odpoveď už asi tušíte... Áno. V tejto rubrike sa zobrazujú LEN články z "Výberu SME". Takže nie top články za posledných sedem dní, ktoré boli na blog.sme.sk publikované, ale top články za posledných sedem dní podľa SME! A toto bola posledná kvapka. Administrátorom som napísal, nech tam teda napíšu "Top podľa SME", lebo inak klamú.
Takže toto je demokracia v podaní SME. Svoj názor povedať môžeš, ale do mikrofónu len ten, kto bude hlásať to, čo chceme my. Bože, ako sprosto naivný som bol! Ale nevadí... Každý robí chyby. Poučil som sa. Na blogovanie som si našiel iný priestor a môj pohľad na svet je opäť o niečo reálnejší.
P.S. Viem, že som mal pár skalných čitateľov, takže priatelia, ak budete mať stále chuť čítať moje názory a postrehy, tu je to miesto, kam ich budem publikovať. Ďakujem všetkým zá čítanie.