streda 30. októbra 2013

Drahý Francois..

Som tak rád, že si k nám konečne zavítal. Hneď, ako som Ťa uvidel, som mal strašnú chuť ťa objať a vrelo pobozkať, ako to robievali naši niekdajší súdruhovia, ale.. Tí hnusní závistliví a neprajní kapitalisti by to začali hneď v tlači rozmazávať. Nechcel som Ťa zostudiť. Nakoniec, Ty sám určite vieš, čo cítim, ako aj ja viem, čo cítiš Ty. Naše myšlienky a city sú predsa také prepojené..

Som veľmi rád, že si ma prišiel podporiť. Aj naše pokrokové myšlienky. Aj keď ich bohužiaľ málokto chápe.. Sme predsa tak vpredu.. Prečo nám toľkí nerozumejú?? Čo tam po tom, že tieto myšlienky spôsobili, že za posledné dva mesiace sa u vás zvýšila nezamestnanosť o skoro dve percentá.. To predsa nič nie je! Hlavne, že s tými kapitalistami zatočíme! Hnusoby nenažrané! Dobre im tak! Naši pracujúci súdruhovia ich určite plnphodnotne nahradia! Veď prečo by nemohol súdruh so základným vzdelaním viesť firmu? To predsa nemôže byť až také zložité, keď to zvládnu aj tí hlúpi buržuji!

Drahý Francois, úplne s Tvojím názorom na vývoj v EÚ súhlasím.. Je to presne, ako hovoríš. Potrebujeme dynamiku, ktorá urobí z Európy skutočný avantgardný celok, predvoj lepšieho riadenia. Potrebujeme posilniť koordináciu a zároveň zostať na čele v technológiách a inováciách. Zvlášť chcem vyzdvihnúť pojem avantgardný celok! Niekomu sa to môže zdať nejasné, čo si tým presne myslel, ja to však chápem úplne a hovorím jasne a nahlas: PRESNE TAK! Toto je presne to, čo nám zaručí svetlejšie zajtrajšky! Tlieskam Ti, drahý Francois!
Medzi nami, ja osobne tiež vyzdvihujem Tebou použitý pojem predvoj.. Ách... ako to slovo krásne a ladne znie.. Ako za starých zlatých časov.. Pamätáš, Francois? ...PREDVOJ! Och drahý Francois, som tak rád... A veľmi sa mi páči myšlienka, že chceš zostať na špičke v technológiách a inováciách. Chcem presne to isté! Za komunizmu síce veda a vývoj neuveriteľne chátrali, pretože medzi firmami nebola skutočná konkurencia a nikto sa teda o vývoj nezaujímal (ony vlastne neboli ani žiadne firmy, takže by sme ich mali možno zrušiť, čo si o tom myslíš?), ty to však teraz myslíš určite úplne inak, nejak pokrokovo. Už sa teším, ako mi to nabudúce vysvetlíš, pretože sám presne neviem, ako by sa to našou ideológiou dalo dosiahnuť...

Francois, ale musíš uznať, že aj ja som hovoril pekne. Však? Tá pasáž, že mladý človek nehľadí na to, či bude deficit tri percentá, alebo 3,1. Že nerozumie, prečo je dôležité mať dlh 60 percent HDP, a nie 80, ani čo je inflácia. Že potrebuje prácu, príležitosť presadiť sa.. Povedal som to pekne, však? Presne v duchu našich ideálov... Nás predsa nezaujímajú čísla, nás nezaujímajú dlhy a už vôbec nás nezaujíma nejaká inflácia! My chceme žiť svorne a spokojne.. Nezaoberať sa nejakými malichernými peniazmi...
No, dobre.. Aby si ma nemal za úplného hlupáka.. Jasné, že nás to zaujíma. Mne je jasné, že ani Amerika, ani Čína a konieckoncov, ani vy, nám nedáte nič len pre váš dobrý pocit a budete chcieť za to zaplatiť. Prečo to ale zdôrazňovať?! Proletariát to nikdy nepochopí a musíme ich utvrdzovať v tom, že to ani nie je dôležité, skutoční boháči to veľmi dobre vedia, ale s tými som jedna ruka a oni to zas zbytočne rozkrikovať nebudú a strednú triedu rozprášim. Už na tom pracujem vo veľkom a celkom sa mi darí. Už len to by nám tu chýbalo! Aby tu niekto robil revolúciu štýlom, že je potreba sledovať výdavky, a že peniaze musia byť vynakladané účelne! Odporní intelektuáli! Čo si oni myslia??! Veď pracujúca trieda im ukáže! Už pracujem na tom, aby nemohli len tak podnikať a pekne sa všetci zamestnali. Budem z nich mať aj viac peňazí, ale predovšetkým nebudú mať čas na blbé myšlienky. Konieckoncov, ako aj Ty sám určite vieš, hlúpy národ je živnou pôdou pre naše myšlienky, takže tých vydriduchov treba držať pekne skrátka.

Drahý Francois, ešte raz Ti ďakujem za Tvoju návštevu. Bola pre mňa obrovským prínosom! Dúfam, že aj Ty si spokojný a tešíš sa minimálne zo štátneho vyznamenania. Dúfam, že ten pánko, čo Ti ho dával, zas niečo nedobrblal. V poslednej dobe mu teda fakt ide karta...

Drahý Francois, lúčim sa s Tebou starým dobrým heslom "So socializmom na večné časy a nikdy inak!". (Ty ale vieš, že myslím socializmus len na straty. Tie si tí smradi musia pekne zaplatiť. Zisky si necháme my. Pre istotu. Oni by aj tak nevedeli, čo s nimi.)

Drahý Francois, maj sa krásne a už teraz sa teším na Tvoju ďalšiu návštevu!

Tvoj navždy milujúci, R.F.

utorok 22. októbra 2013

SME.sk ma opäť pobavilo na tému "extrémizmus na Slovensku"

Práve som si na sme.sk prečítal tento článok. Dve z jeho pasáží ma veľmi pobavili, ale to nie je z úst "klávesnicových humanistov"* nič neobvyklé.

Najprv mi skoro roztrhli ústa od smiechu hneď prvé dve vety: "Je to vraj pálčivá téma, o ktorej sa na Slovensku takmer všetci boja hovoriť. Rómska otázka alebo rómsky problém." Predovšetkým by ma zaujímalo, odkiaľ vzala autorka túto informáciu. Asi dáva na svoj pocit. A pritom si asi hrdinsky hovorí, že všetci sa boja, len my, SME, sa nebojíme a hovoríme a píšeme o tom! Nuže, pani Kluknavská, ak si to skutočne myslíte, mýlite sa. SME je v tejto téme minimálne rovnaký poseroutka, ako všetky ostatné médiá. Bez mihnutia oka blokujete blogerov, ktorý bez prikrášlovania popisujú realitu, aká skutočne je. Ktorí popisujú spoločenské terorizovanie majority neprispôsobivými občanmi. Týchto prípadov sa stalo už X. X blokovaných blogerov, ktorých články by mali karmu okolo 40. Vrátane mňa. Bol som úspešný bloger s karmou cez 24. Napísal som jeden článok na túto tému a bol som bez milosti vyhodený z titulky blog.sme.sk, čo sa de facto rovná vražde blogera na sme. (Mimochodom, ten článok [LINK] dostal vyše 9000 "lajkov" na facebook-u a dodnes ho čítalo cez 30 tisíc ľudí. To sa však Slovensko pre vašu "demokratickú" cenzúru nedozvie. V dôsledku tejto cenzúry som sa potom aj rozhodol blog na sme.sk opustiť.) Takže si poupravte svoju mienku. Nie ste hrdinovia.

A druhýkrát som sa pobavil na poslednom odstavci. Citujem: "Niektorí ľudia zvykli hovoriť, že nie sú rasisti, len nemajú radi Cigánov. Teraz už zvyknú hovoriť, že nemajú radi asociálnych (nielen?) Cigánov. Keď si začnú hovoriť, že sa za to síce hanbia, ale sú asi rasisti, je to už len krôčik k tomu, aby o sebe vyhlásili, že sa za to nehanbia a sú rasisti. Kto sú napokon tí naši ozajstní nepriatelia?"
Vyššie popísané dovodzovanie dôsledkov je hodné jednoduchého človeka, ktorý nie je schopný logicky dedukovať na základe predošlých faktov, čo by som od novinárky nečakal. Pani/slečna Kluknavská, nemáte inak dojem, že Vaše prvé dve vety v tomto odstavci naopak dokazujú ústup majority od toho Vami označovaného tzv. rasizmu? Veď predsa, keď som predtým nemal rád Rómov, mohli ste ma nazvať rasistom. Ak však nemám rád len asociálnych Rómov, už ma rasistom možete nazvať len ťažko.. Či sa mýlim? Takže Vy sama ste si v podstate potvrdila, že slovenská populácia je voči Rómom tolerantnejšia, než bývala.

Položil by som Vám však jednoduchú otázku:

Pani/slečna Kluknavská, máte rada asociálnych Rómov?

Možné odpovede sú 3:
1. Áno. V tom prípade trpíte deviáciou. Pokiaľ sa na jedincovi pácha zlo a jemu sa to páči, indikuje to náchylnosť k masochizmu. Pokiaľ sa Vám páči zlo, ktoré je páchané na iných, ste dement.
2. Nie. V tom prípade ste nepriateľ našej spoločnosti a potenciálny rasista (dovodené z Vášho posledného odstavca).
3. Neviem. V tom prípade láskavo prestante písať nezmysly. Písať majú ľudia, ktorí sa v téme orientujú a majú k nej čo povedať.

Asi toľko..

*
"Klávesnicový humanista" je človek, ktorý z tepla domova "rieši" problémy, ktoré denno denne stretávajú ľudí niekde úplne inde. Dotyčný nikdy tento problém na svojej koži skutočne nezažil, čo však jednoznačne vie, je, ako by mali ľudia týmto problémom trpiaci postupovať. Všetky postupy má naštudované z knižiek, z múdrych prednášok o demokracii a láske k blížnemu, pričom toto všetko študuje v pohodlnej sedačke, pritom si popíja kávičku a húta, ako by to len mohol urobiť čo najlepšie, hlavne, aby jeho meno niekde rezonovalo. Dá sa to prirovnať k bojovníkom, ktorí horlivo agitujú, ako treba chrániť vlasť, ale keby mali vziať samopal do ruky, poserú sa od strachu a radšj budú držať hubu, len aby si ich nikto nevšimol. Bohužiaľ, pre smolu všetkých ostatných, presne títo hrdinovia potom zvyknú po vojne vyrevovať, ako sa obetovali, ako bojovali, aké hrdinské skutky vykonali... Problémom len je, že všetci, ktorí by mohli hovoriť o tom, akí sraľovia dotyční boli, sú už pravdepodobne po smrti.

streda 16. októbra 2013

Pán premiér, chystajte prasiatko!

Nebudem sa rozpisovať o detailoch sporu SR vs. Achmea. Ak čítate tento článok, s veľkou pravdepodobnosťou ste už v obraze. Čo napísať chcem, je kontext počínania si premiéra R. Fica v tejto veci z hľadiska bežného občana, zamestnanca. Tento kontext sa volá hmotne-právna zodpovednosť.

Každý zamestnanec má pri svojej práci väčšiu či menšiu mieru zodpovednosti. Na čím vyššej pozícii je, tým vyššie má právomoci, ale zároveň aj zodpovednosť. Nikto si len tak nedovolí konať voči svojmu zamestnávateľovi nezodpovedne a už vôbec nie tak absurdne arogantne, ako to bolo v tomto prípade a pri tom očakávať, že neponesie následky za škody, ktoré spôsobil. V lepšom prípade bude musieť zamestnávateľovi škodu nahradiť, v horšom bolo jeho počínanie dokonca protizákonné a bude zaň trestne zodpovedný.

Trestnoprávnu zodpovednosť z vašej arogancie a kšeftíkov, ste si páni politici, poistili veľmi dobre. "Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku" sa na vás totiž použiť nedá pre jeho, voči vám, politikom, dokonalé znenie - museli by ste totiž porušiť nejaký zákon alebo nariadenie. Takže najprv ste postavili zákon, pre ktorý môžete stíhať pracovníkov súkromnej sféry, ale akosi ste zabudli vytvoriť zákony, ktoré by zabezpečovali, že svojvoľné nakladanie so štátnym majetkom, ktorým spôsobíte Slovensku škodu, bude trestné tiež*. Šikovný krok.

Zostaňme však zatiaľ len pri hmotne-právnej zodpovednosti. Každý, kto spôsobí inému škodu z nedbanlivosti, mu ju musí nahradiť. To je bežná prax medzi ľuďmi aj medzi firmami, ktorá je podporená zákonom. Pokiaľ sa tak stane v zamestnaní a škoda je vysoká, býva dotyčný v drvivej väčšine prepustený, aby nenapáchal ďalšie škody (čím samozrejme nezaniká povinnosť škodu náhradiť). Takže pán premiér.. Pokiaľ skutočne dôjde k povinnosti Slovenskej republiky zaplatiť Achmei požadovanú čiastku, ktorá činí okolo 38 mil. EUR, mali by ste za Vaše neuvážené a arogantné kroky v súvislosti so zákazom zisku zdravotných poisťovní bez rozmyslu prijať hmotne-právnu zodpovednosť  a uvedenú škodu následne Slovenskej republike uhradiť. Zároveň by ste zo svojho jednania mali vyvodiť aj politickú zodpovednosť, pretože ako osoba neschopná jednať rozvážne a zodpovedne, nemáte vo vedení Slovenskej republiky čo robiť. No a aktuálne dianie v danom spore jednoznačne napovedá, že k povinnosti uhradiť uvedenú škodu Achmei s veľkou pravdepodobnosťou dôjde, takže.. pán premiér.. čas rozbiť Vaše súkromné prasiatko presne tak, ako to robíme všetci my ostatní, bežní občania...

*
Ešte by som sa chcel pozastaviť nad jedným veľmi dôležitým faktom. Ak akýkoľvek zahraničný súd uzná nárok Achmei za oprávnený, bude to dôkaz, že Slovenská republika porušila niektorý z právnych predpisov, ktorým je medzinárodne viazaná. (V tomto prípade sa pravdepodobne jedná o dohodu o ochrane investícií.) Tým pádom by došlo k stavu, kedy vláda SR, spolu s časťou parlamentu, ktorá hlasovala za uvedený zákon, ktorý poškodil Achmeu a ktorý bol dôvodom arbitráže, porušili všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, ktorou vznikla škoda a tým pádom sa mohli dopustiť trestného činu podľa § 237 4/a Trestného zákona.

piatok 11. októbra 2013

Genocída podnikateľskej strednej triedy na Slovensku

Už dlhšiu dobu krútim hlavou nad tým, ako sa u nás darí veľkopodnikateľom, pričom strední a drobní podnikatelia sú neustále znevýhodňovaní. Kto z malých či stredných podnikateľov dostane daňovú úľavu? Nikto. Zderú vás ešte aj z toho mála, čo máte. Prečo existuje napríklad strop pri zdravotných odvodoch z dividend? Ked zarobím málo, zaplatím od r. 2013 14%. To znamená, že keď som zarobil za rok 8,000,- EUR, zaplatím na zdravotnom poistení 1120,- EUR. Keď mala moja firma v r. 2013 zisk 90.000,- EUR (v priemere 7,500,- EUR mesacne) a vyplatím si dividendy, zaplatím z nich na ZP 12.600,- EUR. Ale keď zarobím 400.000,- EUR, zaplatím z nich, neuveríte, 13.204,80(!)
Takže, keď sa mi ako obyčajnému podnikateľovi zadarí, zaplatím 12.600,- , ale keď som v evidentnom balíku, zaplatím 13.204,80?? Toto je krásna ukážka toho, ako tvorí naša vláda zákony. Všetci sme si rovní, ale niektorí sú rovnejší. Niekto môže namietať, že veď nedostane dotyčný o tú zdravotnú starostlivosť viac, tak prečo má toľko platiť? Na to ja odpovedám, a prečo má potom platiť 14% ten, kto zarobil 90.000?? O čo dostane lepšiu starostlivosť on od toho, kto zaplatí len 1120,-?? Chápete ten rozdiel? To má byť pre všetkých rovnako. Buď v hodnote alebo v percentách! Žiadne stropy, žiadne výnimky. Boháči sú tu kruto zvýhodňovaní, pričom strední a malí podnikatelia tvrdo doplácajú na zákon.

Na Slovensku sa neuveriteľne darí obrovským reťazcom a veľkým hráčom. Máme snáď v každom meste neuveriteľné množstvo megasuper obchodov, ktoré zlikvidovali všetko malé navôkol. Máme tu dovážané megasuper tovary, ktoré sú vyrábané v Číne, megasuper kurence z Poľska, megasuper všetko odinakiaľ, len nie zo Slovenska. Predávajú sa tovary veľkých zahraničných firiem prostredníctvom veľkých zahraničných reťazcov. Sme dokonalá odvodná rúra našich peňazí von. Dvojnásobná. Raz zaplatíme zisk zahraničnému výrobcovi a raz zahraničnému predajcovi. Sme dokonalým otrokom nadnárodných firiem - energie, potraviny.. Naše firmy nemajú šancu konkurovať obrovským zabehnutým firmám zo sveta, takže podnikať je skutočne tažké a v mnohých prípadoch sa jedná skôr o živorenie v tieni obchodných obrov, než o úspešný obchod. A čo robí naša vláda, ktorá strašne proklamuje, ako chce pomôcť malému a strednému podnikaniu? Nemôžem to nazvať inak, ako genocída. Presne tak, sprostá genocída malých a stredných podnikov a živostníkov. Najnovší návrh "o licencovaní" firiem je toho zjavným dôkazom. Vraj zaplatí firma daňovú licenciu aj v prípade, keď bude v strate! Tak to je skutočne už posledný klinec do rakvy malých podnikov. Vláda tu celkom otvorene likviduje drobnú podnikateľskú vrstvu, pričom tým zjavne zvyšuje už aj tak veľkú závislosť na megahráčoch, ktorých má údajne premiér "v zuboch". Ďalší krásny dôkaz toho, ako sa jedno hovorí a iné robí. Ako som niekde čítal, pre socialistov by bol v spoločnosti ideálny stav, keby stredných podnikateľov nebolo. Boli by len veľké podniky, ktoré by mali zamestnancov. Zamestnancov, z ktorých plynie do štátnej kasy najviac peňazí. Mám pocit, že naša vláda si tento stav vzala tiež za svoj cieľový a úspešne to k nemu tlačí. Podpora finančných skupín, agragácia energií a zdravotníctva v ich rukách a likvidácia stredných a malých podnikov. Dielo bude dokonané a systém jasný. Všetci sa staneme ekonomickými otrokmi bez akýchkoľvek ďalších možností.