Výzva k odchodu blogerov z blog.sme.sk

Priatelia,

až dovčera som si myslel, že tých, ktorých administrátori blogu na sme.sk cenzúrujú a diskriminujú pre ich názory (absolútne nerastistické, neodporujúce zákonom, len skutočne objektívne, avšak týkajúce sa rómskej problematiky, pričom sme sa snažili byť objektívni a nie pritakávať na názory obráteného rasizmu) je len pár, ale po včerajšom zverejnení blogu Laury Kovalovej a následnej diskusii pod ňou viem, že nás je hromada. A to len preto, lebo sme si dovolili povedať názor, že veci nie sú také, ako sa môžu zdať a ako sú v médiách a vládou mnohokrát prezentované.

Môj príbeh si môžete prečítať tu, pričom články, o ktoré išlo, nájdete na mojom blogu na SME.

Chcem preto vyzvať všetkých demokraticky zmýšľajúcich blogerov, aby sa pripojili k tejto výzve a na znak nesúhlasu s cenzúrou na blog.sme.sk, tento blog opustili.

Prečo?

Pretože v demokratickej spoločnosti nemá nikto právo Vám diktovať, čo správne je a čo nie a rozhodovať o tom, či sa to zverejní alebo nie, zvlášť, ak ide o verejné médium, ktoré sa tvári ako demokratické. Toto je proste neprípustné!

Ako to urobiť?

Napíšte na blog.sme.sk svoj posledný blog o tom, prečo blog.sme.sk opúštate a (podľa vlastnej vôle tam) do komentára dopíšte, kde bude Váš nový blogovací pristor, aby ste neprišli o svojich skalných čitateľov. Nový priestor si registrujte už ľubovoľne, buď na blogovisko.sk alebo blogspot.sk apod. Väčšina priestorov je zdarma, takže to nebude problém.

Ak sa rozhodnete túto výzvu podporiť, budem rád, ak to napíšete do komentára pod tento blog. Môžete pripojiť informáciu, kde Váš blog na SME bol a kde je Váš nový blogovací priestor. Budeme tak vedieť, kto výzvu podporil.

A to najdôležitejšie

Ja viem, že blogovať na sme.sk je lákavé. Je tam veľa čitateľov a veľa diskutujúcich. Všetci sme si tým prešli. Tu však ide o viac. Ide tu o slobodu slova. A my nesmieme dopustiť, aby si ktokoľvek a už vôbec nie mienkotvorné médium ako SME mohol dovoliť čo i len náznak jeho obmedzovania. To sa proste nesmie stať.

Ak stále rozmýšľate nad tým, že nie, že ten blog neopustíte, chápem to. Ale toto, mám pocit, je bohužiaľ problém nás Slovákov. Všetci svorne hovoríme o tom, ako sa treba spojiť, ako musíme spolupracovať, ale obetovať preto niečo sa nám už veľmi nechce. A preto končia snahy tak, ako končia. Že roztriešetná pravica sa nevie stále spojiť?? Aby sa vedela, keď ide každému len o jeho dobro a flek a nie o spoločné hodnoty! A presne o tomto je aj tento blog. Tu nejde o Jarunka alebo Kovalovú. Tu ide o slobodu slova. Podporte ju. Pretože nabudúce budete chcieť niečo napísať Vy a môže sa stať, že dopadnete rovnako, ale nikto sa za Vás nepostaví tak, ako sa Vy teraz nechcete postaviť za rad "odídených" blogerov. Sloboda slova je aj Vaša vec.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunista.
Keď prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborár.
Keď prišli po židov, mlčal som, lebo som nebol žid.
A keď si prišli po mňa, už nemal kto kričať...